utorok 17. januára 2017

Veľkáči majú 11, alebo predčasný pôrod a čo bolo po ňom...

Moji milovaní chlapci,

17.1.2006
je to už jedenásť rokov, no akoby to bolo len včera... Rutinná tehotenská kontrola, zdesený výraz v očiach môjho lekára a niečo o rozbehnutom pôrode... Pamätám sa, že som sa zasmiala a povedala niečo v zmysle, že: "To by som snáď cítila, pán doktor." Nie je to predsa možné, som len v 29tt., cítim sa fajn, nič ma predsa nebolí...Pozrel na mňa veľmi vážne s tým, že pôrod je rozbehnutý a už sa nedá nič robiť... Možno vydržíte do zajtra, kým prídu inkubátory... Slová o tom, že medicína už pokročila, že detičky narodené v tomto týždni majú 70% šancu na prežitie, som vnímala už len akoby z veľkej diaľky...

18.1.2006
A tak ste sa narodili...Ani mi vás neukázali, hneď vás obkolesil tím lekárov a previezli vás do Banskej Bystrice... Mne ostala len prázdna náruč a obrovský strach...

O dva týždne vás prvýkrát vidím... Hladím sklá inkubátorov a pri pohľade na vaše krehké telíčka bojujúce o každý jeden nádych hľadám v sebe tie správne pocity...Neuveriteľná zmes lásky, obáv a nezodpovedaných otázok...

A tieto pocity šli s nami aj nasledujúce dni...






... mesiace i roky...















A dnes? Dnes máte 11 rokov... A ja si prajem len to, aby ste boli zdraví...Aby sme vám s ockom dokázali zabezpečiť zázemie plné prijatia a lásky... Aby ste boli šťastní... Zároveň dnes, viac ako inokedy, myslím na všetkých tých, ktorí pri vás stáli ako vaši anjeli strážni - tímy lekárov a zdravotníkov z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, rehabilitačných pracovníkov, učiteľov, vychovávateľov, príbuzných, známych i neznámych, ktorí na vás pamätali vo svojich modlitbách a vďaka ktorým sú z vás dvaja výnimoční, skvelí chalani, úspešní v škole, športe i umení...












S láskou


mama

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára