utorok 16. októbra 2018

Dvaja... na výhry, i prehry...

Stretla som ich nedávno v potravinách... Ona v drobnej dlani počítala mince, on tlačil nákupný vozík s mini nákupom... pár rožkov, kurča a tri jabĺčka... Nežne ju pohladil po ramene a opýtal sa: "Máme všetko, maminka?"... Chudobní, no predsa nesmierne bohatí... Majú seba navzájom a svoju, rokmi odskúšanú lásku...

Aj my dnes slávime... Štrnásť rokov v pohode i v nepohode... Čas na krátku rekapituláciu, nemyslíš?

Ten náš bezstarostný život trval tak krátko... Vidím nás, ako v ruka v ruke šepkáme do tmy modlitbu za život a zdravie našich chlapcov... Týždne a mesiace v odlúčení, kedy Ty zarábaš na chlieb a ja obieham jedno rehabilitačné centrum za druhým... bezsenné noci, kedy spolu smútime nad stratou nášho bábätka... A zároveň vidím naše vnútorné uzdravenie, ktoré prišlo so Samkovým narodením...

A dnes viac, ako inokedy túžim pri Tebe zostarnúť. Aby si aj mne raz, po mnohých rokoch, nežne povedal: "Maminka, máme všetko?"... Jablká možno nebudú pre nás, budú pre vnúčatá... Ale kým to príde, verím, že máme pred sebou ešte dlhý a krásny život...