... vraj sa to jednoducho stáva a spontánnym potratom v prvých týždňoch tehotenstva končí až 30% všetkých tehotenstiev... pre niekoho nekompatibilné bunky... hlúpa zhoda náhod... no pre túžiacich rodičov milované dieťa...a budúcnosť...
Ako sa vyrovnať s takouto stratou?
V prvom rade chcem povedať, že nie som odborník, ani psychológ... Som len obyčajná mama, ktorá touto bolestnou skúsenosťou prešla pred piatimi rokmi, o naše milované dieťatko sme prišli na konci tretieho mesiaca...
- je dokázané, že bolesť mamy, ktorá stratí dieťatko v prvých týždňoch tehotenstva je rovnaká, ako bolesť mamy, ktorá o dieťatko príde tesne pred alebo po pôrode... Je úplne normálne, že cítite smútok, možno pocit krivdy, či nespravodlivosti - na dieťatko ste sa predsa tešili.. Takisto, ak neplačete na verejnosti neznamená to, že vás to nebolí... každý predsa v žiali reaguje inak...
- nájdite si bútľavú vŕbu - či je to partner, mama, sestra, kamarátka - ktokoľvek, kto je ochotný počúvať, zdieľať s vami váš žiaľ, podporuje vás, stojí pri vás...
- nepripúšťajte si vety typu: "Veď budete mať ďalšie"... "Asi nebolo v poriadku"... "Viem, ako sa cítiš"... paradoxne tieto "rady" prichádzajú väčšinou od tých, ktorí niečim podobným nikdy neprešli...
- nájdite si činnosť, ktorá vám bude prinášať radosť - čokoľvek - u mňa to bol beh - prioritou ale paradoxne nebolo zhodenie kilogramov, ktoré sa na mňa nalepili, ale to, aby som znovu našla duševnú rovnováhu - aby som si čistila hlavu počas tohto náročného obdobia...
- ak vás smútok príliš oslabuje, nebojte sa požiadať o odbornú pomoc...
- a hlavne... bude lepšie... znie to neuveriteľne, ba priam nemožne, ale bude lepšie... verte mi...
