utorok 7. novembra 2017

Konto štastia...

Bola som so Samkom (3) u lekára... A potom v lekárni... Sami pobehoval od jednej presklenej vitríny ku druhej a radostne mi oznamoval: "Mami, aha majú kamzíky!!!" (pozn. Cemio kamzík), "Pozri, konopné mazanie!" "A mami pozri, majú Vibovit, zdravý hit"...(Ach, tie reklamy!!!)  to už sa smiali lekárnici i laboranti, postávajúci vo dverách... 

Pani spoza pultu sa k Samimu sklonila a podala mu dve vrecúška so spomínanými želé multivitamínovými zvieratkami... Sami poďakoval a hovorí mi: "Toto, pre mňa a toto pre Matúška"... Potom zosmutnel: "A Filipko? Nemám tli..." Pani obišla pult, pohladila ho po vláskoch a podala ďalšie vrecúško...

Pribehol ku mne, podal mi dve vrecká a vraví: "Odlož chlapcom, keď prídu zo školy, tak im dám"... V duchu som vyslala tam hore vďaku za jeho veľké srdiečko a za to šťastie, ktoré prišlo s jeho príchodom do našej rodiny...



za krásnu fotku ďakujem pani Inge.

streda 1. novembra 2017

Novembrové chryzantémy...

Milujem tento sviatok... keď v sliepňajúcom svetle sviec voňajú chryzantémy... a spomienky...

Tento rok je z našej rodiny o anjela viac... A tak som sa s chlapcami, cestou na cintorín, rozprávala...

"Mami, a prečo ideme na cintorín?" "A prečo teta Oľga odišla k Ježiškovi?" "Prečo si ju zavolal?"... sypal Sami (takmer 3 roky) zvedavé otázky. Snažila som sa mu vysvetliť, že odchod do večnosti bol pre ňu radostným prechodom niekde, kde nie je viac bolesti ani smútku...

Filip (11) nás celou cestou počúval a po chvíli povedal: "Keď tam ja prídem, budem mať zdravé nohy..." "Určite, Filipko", odpovedám...

Filip zastal, uprel na mňa veľké modré oči a opýtal sa: "A kedy to už bude?"... Stislo mi hrdlo a rozplakala som sa... Nikdy by ma nenapadlo, že vníma svoj handikep... A že ho to tak trápi... Pohladila som ho po vlasoch a v duchu som si predsavzala, že kým si zahrá nebeskú naháňačku, prežije s nami život plný pochopenia a lásky...